Imitáciou k zdraviu. Ako nás ovplyvňuje svetlo?

Poznáte to: keď sa prebúdzate do chmúrneho rána, pozitívne nastavenie vám nabieha pomalšie ako na začiatku slnečného dňa. Svetlo významne vplýva na ľudskú psychiku. Prirodzené vonkajšie neovplyvníme, osvetlenie interiérov však môžeme a priam by sme mali.

Väčšinu času sa nachádzame vo vnútorných priestoroch s kombináciou prirodzeného a umelého svetla. To druhé nám poskytuje prakticky nekonečný počet možností, napriek nim však vždy vystavuje organizmus určitému zmätku. Ľudí – rovnako ako ďalšie živočíšne druhy, ba aj rastliny, huby a dokonca baktérie – totiž tisícročia formovali len svetelné podnety v podobe striedania dňa a noci.

Umelé svetlo a cirkadiánny cyklus

Vývojovo nastavený cirkadiánny cyklus či rytmus vychádzajúci z podmienok na zemeguli (rotácia okolo vlastnej osi aj Slnka) je spontánna regulácia so základnou periódou 20 – 28 hodín, čiže so stredom presne na dĺžke trvania jedného dňa. Pravidelné kolísanie aktivity sa týka aj mesačného a ročného obdobia. Problematikou sa zaoberá chronobiológia.

Cirkadiánny cyklus dokážeme ovplyvniť umelým svetlom v prospech civilizačných potrieb a nárokov. Keď sa však dostaneme do príliš príkreho rozporu s biologickým kódom, prichádzajú psychické aj fyzické následky v podobe porúch spánku, metabolizmu, krvného tlaku, termoregulácie, hormonálnej rovnováhy či regenerácie. Cítime sa unavene, podráždene, neduživo. Intenzita a typ osvetlenia priamo vplývajú na sústredenie, apetít, duševné rozpoloženie.

Vedeli ste?

Tvorcom pojmu cirkadiánny (zložené z latinských slov circa /okolo/ a diem /deň/) bol americký vedec rumunského pôvodu Franz Halberg. Jeden zo zakladateľov modernej chronobiológie začal s príslušnými experimentami na Univesity of Minnesota v 40. rokoch 20. storočia. Podieľal sa na vyše 3 000 odborných prácach. Princípy, ktorými sa zaoberal, však ľudstvo v intuitívnejšej forme malo podchytené už v stredoveku.

Geneticky naprogramované vnútorné hodiny máme umiestnené v podlôžku mozgu (predný hypotalamus) a zásobovanie impulzmi z fotoreceptorov (sietnica oka) vedie k ich synchronizácii s prijímaným svetlom. Zapínajú sa až niekoľko mesiacov po narodení, preto bábätká fungujú v „chaotickom“ režime. Vnútorné hodiny na bunkovej úrovni optimalizujú fyziologické procesy. Adekvátne osvetlenie zlepšuje náladu a dodáva energiu, nevyhovujúce spúšťa depresiu a iné nepohody.

Dôležitá je aj farebná teplota

Ako môžeme mať zdravo vyladený cirkadiánny cyklus, keď sme väčšinu dňa vystavený aspoň čiastočnému pôsobeniu umelého svetla? Keď posledná vec pred zaspaním a prvá po zobudení je kontrola mobilu? Hlavné odporúčanie znie: imitujte umelým svetlom rôzne štádiá toho prirodzeného. Ráno a počas dňa teda voľte jasnejšie osvetlenie, večer a v noci tlmenejšie. Prípadná opačná konštelácia môže vyvolať narušenie cirkadiánneho cyklu, rozvrátenie spánkového režimu a zníženie energetického potenciálu. Okrem výdatnosti umelého osvetlenia v závislosti od fázy dňa je dôležitým faktorom aj jeho farebná teplota, ktorú vyjadrujeme v kelvinoch. Zvyčajné denné svetlo má 5 000 kelvinov. Teplé svetlo pôsobí útulne a upokojujúco, chladné vytvára stimulujúcu atmosféru, posilňuje koncentráciu, zvyšuje produktivitu. Špecifická je modrá zložka (LED diódy), ktorá tlmí tvorbu melatonínu a tým navodzuje pocit bdelosti, hoci ten nemusí zodpovedať reálnemu stavu tela. Pochopiteľne, táto vlastnosť sa dá umne využiť v priestoroch a situáciách, v ktorých je žiaduce maximalizovanie výkonnosti.

Nobelovka za vínne mušky

• Nobelovu cenu 2017 za medicínu dostali Jeffrey C. Hall, Michael Rosbash a Michael W. Young za výsledky skúmania molekulárnych mechanizmov cirkadiánneho cyklu. Ako modelový organizmus použili vínnu mušku. Keď výbor vo Švédsku vyhlasoval výsledky, v USA bolo skoro ráno a oceneným vedcom rozhodili biologické hodiny...
• Najčastejší experiment na potvrdenie existencie cirkadiánneho cyklu? Väčšina z nás ho už aspoň raz podstúpila. Volá sa jet lag a trápi nás aj niekoľko dní po leteckom presune cez viacero časových pásiem. V menšom to zažívame, keď šomreme na prechod zo zimného na letný čas a nazad.
• Extrémne pôsobenie svetla môže byť najmä v kombinácii s niektorými diagnózami nebezpečné. Stroboskopy známe napríklad z diskoték sú potvrdeným spúšťačom epileptických záchvatov.