SVETELNÉ ZDROJE - Štandartné Žiarovky

Štandardné žiarovky vyvinuli už v druhej polovici 19. storočí. Niet teda divu, že dnes sú morálne aj technicky zastaralé, hoci sa nájdu ich vyznávači z nostalgických dôvodov či spotrebiteľskej zotrvačnosti. Postupný ústup akcelerujú aj regulácie Európskou úniou. 

ZAHRIEVANIE VOLFRÁMOVÉHO VLÁKNA

Klasickú žiarovku, ktorá funguje na princípe rozžeravenia odporovej špirály vo vákuu alebo neskôr v internom plyne pod nízkym tlakom na zabránenie implózie pri poškodení obklopujúcej sklenenej banky, v podstate súbežne vynašli Joseph Swan vo Veľkej Británii a Thomas Edison v USA v rokoch 1878, respektíve 1879. Spočiatku bolo stočené vlákno elektrického vodiča z uhlíka, následne z volfrámových zliatin, ktoré pri zahriatí na 2 500 °C emitujú svetlo.

Hlavnou konkurenčnou nevýhodou klasických žiaroviek v porovnaní so žiarivkami, výbojkami a od prelomu milénií čoraz viac prevažujúcimi luminiscenčnými diódami (LED) je premena väčšiny energie na teplo a neužitočné časti spektra. Svetelná účinnosť je len na úrovni 8 %. Navyše, obvyklá životnosť sa pohybuje iba okolo 1 000 hodín prevádzky. „Ledky“ bežne dosahujú aj 50-násobok, neobsahujú toxické látky a úmerne jednoducho sa triedia aj recyklujú.

ŠTANDARDNÉ ŽIAROVKY EMITUJÚ TEPLÉ SVETLO

Pomer svetelného toku a výkonu štandardnej žiarovky rastie s príkonom, v priemere však je približne 13,5 lúmenu na 1 watt. LED žiarovky sú zhruba 8-krát efektívnejšie. Univerzálny prepočet nie je možný: u jednotlivých typov „lediek“ je totiž rozpätie od 80 lm až do 160 lm na 1 W.

Banky starosvetských žiaroviek majú dva základné druhy úpravy: číru pre ostré svetlo a matnú poskytujúcu rozptýlenejšie. „Edisonky“ vyžarujú teplé svetlo vizuálne vnímané ako žltkasté. Navodzujú teda skôr relaxačnú atmosféru. Chromatická teplota je do 3 000 kelvinov: zväčša 2 300 – 2 900 K. Významne variabilnejší rozptyl patrí k prednostiam moderných vývojových pokračovateliek.

TYP UCHYTENIA A MAXIMÁLNY PRÍKON

Dôležitou, hoci veľmi relatívnou výhodou štandardných žiaroviek, je nízka cena – nezriedka iba v desiatkach centov. Objektívnejšou vysoká kvalita emitovaného svetla v spojení s efektom stmievateľnosti. V súčasnosti sa však, v podstate už navzdory prirodzenému trendu, hodia iba na sporadické alebo krátkodobé osvetľovanie doplnkových súkromných či priemyselných priestorov (vyhotovenia konštrukčne lepšie odolávajúce otrasom). Využitie nachádzajú aj ako tvarové a svetelné imitácie niekdajších sviečok v krištáľových lustroch alebo s farebnou a kovovovou „čiapkovou“ úpravou.

Štandardné žiarovky sa líšia aj podľa normovaného uchytenia. Z historického hľadiska najčastejšie (čomu sa prispôsobili aj moderné svetelné zdroje) sú pätice E27 (veľký závit) a E14 (malý závit). Pred kúpou svetelného zdroja sa určite presvedčte, aké uchytenie má vaše svietidlo, a to bez ohľadu na to, či odoberá energiu z rozvodu určeného iba na tieto účely, alebo zo zásuvky ako ktorýkoľvek iný spotrebič. Zároveň pri svietidlách s látkovým či podobným tienidlom dbajte na dodržanie maximálneho príkonu vzhľadom na riziko požiaru vyplývajúce zo zahrievania zdroja.