SVETELNÉ ZDROJE - Žiarivky

Základné rozdelenie žiariviek je na pôvodné lineárne, čo sú v preklade staré známe „neónky“, a úsporné kompaktné s integrovaným predradníkom alebo bez neho a s kolíkovými päticami.

ŠTYRIKRÁT EFEKTÍVNEJŠIE OPROTI KLASIKE

Klasické žiarovky fungujú na princípe zahrievania volfrámového vlákna a premieňajú až 92 % energie na teplo namiesto žiaduceho svetla. Nízkotlakové výbojky, čiže žiarivky, sú oproti nim približne 4-krát efektívnejšie a v priemere majú životnosť okolo 10 000 hodín, čo je až 5-násobok najvytrvalejšej „edisonky“.

Elektrický výboj v žiarivkách obsahujúcich argón premieňa pary tiež prítomnej ortuti na ultrafialové žiarenie následne modifikované tenkou vrstvou luminoforu na viditeľné svetlo: molekuly po excitovaní a pri návrate do pôvodného stavu emitujú fotóny. Keďže tomuto javu sa hovorí fluorescencia, žiarivky sa označujú aj za fluorescenčné svetelné zdroje.

PREMIÉRA ŽIARIVIEK PRED VYŠE 100 ROKMI

Neónky poznáme už viac ako sto rokov. Francúzsky chemik Georges Claude predstavil dve 12-metrové červené verzie v decembri 1910 na parížskom bienále Salon de l'Automobile et du Cycle. Neónové reklamy boli populárne najmä v 20. a 30. rokoch minulého storočia, renesanciu zažili v 80. rokoch.

V roku 2012 pri rekonštrukcii kaviarne Clifton's v Los Angeles objavili pustenú neónku so šiestimi tubami a rozmermi 1 x 1,7 m. Prieskum ukázal, že ju inštalovali v roku 1935 a bez vypnutia prekryli pri prestavbe v roku 1949. Odhadom vyrobila účet 17 000 dolárov.

SVETELNÝ VÝKON DO 100 LÚMENOV NA WATT

Produkcia sa začala už v 80. rokoch minulého storočia, ale k rozšíreniu „kompaktov“ prispeli až v tomto miléniu zákazy Európskej únie predávať klasické žiarovky s príkonom najprv nad 80 wattov a potom 70 W. Úsporná žiarivka ponúka podobný výkon pri zásadne menšej spotrebe energie a najčastejšie má tvar i objímku, respektíve päticu ako konvenčná žiarovka. Na rozdiel od nej potrebuje pomocnú elektroniku na dosiahnutie a udržiavanie výboja.

Svetelný výkon žiarivky sa pohybuje v rozpätí 50 – 100 lúmenov na jeden watt a chromatická teplota je okolo 2 700 kelvinov, čo zhruba zodpovedá „edisonke“. Vyrábajú sa však aj žiarivky s posunom nad 3 000 K, čiže bližšie k tzv. dennej bielej od teplej zrakom vnímanej ako žltkastej.

ŽIARIVKY STÁLE NACHÁDZAJÚ UPLATNENIE

Nevýhodami žiariviek sú pomalý nábeh, nemožnosť regulovať jas bez špeciálneho predradníka (zároveň pri jeho absencii vzniká stroboskopický efekt, akokoľvek očami neregistrovaný), zložitý vnútorný mechanizmus a najmä nevyhnutnosť recyklácie a riziko kontaminácie prostredia pri poškodení. Navyše, trvácnosť sa skracuje v chladnom prostredí a okrem toho aj častým zapínaním a vypínaním. Po zhasnutí by sa ďalšie spustenie malo – ak je to možné – udiať až približne o pol hodiny.

Sumár nevýhod lineárnych i kompaktných žiariviek ako vývojového pokračovania starosvetských žiaroviek prirodzene viedol k postupnej dominancii technológie LED, pri mnohých svietidlách a riešeniach osvetlenia však stále nachádzajú uplatnenie.