SVETELNÉ ZDROJE - Výbojky

Svetelné výbojky, ako už ich názov napovedá, sú zdrojom, v ktorom svetlo vzniká výbojom. Deje sa to pôsobením elektrickej energie na plyn, kovovú paru alebo ich zmes. Do kategórie výbojok patria aj oblúkové lampy.

ZÁKLADNÉ ROZDELENIE VÝBOJOK

Výbojky sa delia sa na nízko- a vysokotlakové. Skladajú sa zo sklenenej obalovej trubice, inertného plynu a minimálne dvoch elektród. Súčasťou môže byť aj luminofor. Elektrické pole medzi elektródami polarizuje a ionizuje molekuly látok vnútri zariadenia. Z ionizovaného „obsahu“ sa tým stáva vodič. Vzniknutý elektrický prúd podnecuje emitovanie fotónov.

Všeobecne asi najznámejším výbojkami sú neónové: prvé svietiac trubice tohto typu už v roku 1858 zostrojili nemeckí fyzici Július Plücker a Heinrich Geissler. Ďalšími výbojkami plnenými plynom sú vodíkové či xenónové spopularizované predovšetkým v segmente autožiaroviek. Medzi výbojky s kovovými parami patria aj nízkotlakové ortuťové (označované za lineárne, respektíve kompaktné žiarivky), ďalej halogenidové a sodíkové.

HOMOLOGIZÁCIA PRE OTVORENÉ SVIETIDLÁ

Dôležitými parametrami ako aj pri iných svetelných zdrojoch sú pätica, príkon, merný svetelný výkon, chromatická teplota, hodnota na indexe podania farieb, tvar a vyhotovenie (číre alebo matné). K sledovaným sprievodným aspektom v súvislosti s výbojkami prislúcha homologizácia pre otvorené svietidlá, čo zároveň súvisí so stupňom krytia podľa stupnice IP – International Protection.

Farbu svetla pri výbojkách určuje použitý plyn. Hélium emituje bielu až oranžovú, za určitých podmienok však aj šedú, modrú alebo zeleno-modrú, neón červeno-oranžovú, argón fialovú. Požadované odtiene sa dajú dosiahnuť kombináciou inertných plynov. Žiarivky a kompaktné žiarivky sú založené na princípe fotoluminiscencie. Obsahujú plyn emitujúci neviditeľné ultrafialové žiarenie, pričom aktivovaný luminofor ho mení na svetlo s vlnovou dĺžkou vo viditeľnej časti spektra.

VÝBOJKY MAJÚ ŠESŤNÁSOBOK VÝKONU EDISONIEK

Halogenidové alebo aj metahalogenidové výbojky tvoria svetlo prostredníctvom plynnej zmesi rozprášenej ortute a kovových halogenidov. V porovnaní s ortuťovými výbojkami majú vyššiu efektivitu a lepšie podanie farieb: poskytujú intenzívne biele svetlo. Vyžarujú minimálne 75 lúmenov na 1 watt, čo je približne dvojnásobok spomenutých ortuťových (dokonca až šesťnásobok štandardných žiaroviek – tzv. edisoniek), zároveň však oproti nim majú o čosi nižšiu životnosť: zhruba 10 000 hodín.

Metalhalogenidové výbojky pracujú pod tlakom až 20 atmosfér, vyžadujú si špeciálne príslušenstvo (tlmivka, elektronický predradník) a k nevýhodám patrí až niekoľko minút žeravenia na plný svetelný výkon. Uplatnenie nachádzajú v exteriéroch na osvetlenie športovísk, parkovísk, priechodov pre chodcov alebo hospodárskych areálov. Môžu však saturovať aj interiér dopravných staníc, nákupných centier, veľtržných pavilónov, v priemysle výrobných hál, skladov a podobných prevádzok.